Mallorca, ostrov upratovačiek

Mallorca, ostrov upratovačiek (Popis)

pevná laminovaná väzba s prebalom, 144 strán, veľmi dobrý stav, slovenský jazyk* Andrea...), iných vecným, triezvym, ironickým štýlom: "Irma zastala vo vchodových dverách a hľadela za tmavozeleným lietajúcim kobercom. V tej chvíli chcela umrieť. Pritisla si na ústa vreckovku. Viezol sa v aute na kúsok od nej, a predsa bol nedosiahnuteľný. Čo keby sa pokúsila o zmenu pohlavia? Nato sa energicky vysmrkala do vreckovky, zožmúľala ju a odhodila. Bola to papierová vreckovka, a nie z jemnej čipkoviny. A iste sa jej ani nepodarí len tak ľahko umrieť." (s. 71).

V tejto knihe sa neuvažuje o dôsledkoch (trebárs daných vzťahov), ani o príčinách (hoci prechovávania babičky bohatej rodiny v pivnici), koniec koncov, prečo aj? Konštatovanie je (nielen) tu iste sugestívnejšie ako moralizovanie, najmä ak autorke nejde ani o bližšie rozvádzanie šokujúcich motívov. Moserová píše takpovediac chladnokrvne aj o ľudskom nešťastí, akoby sa jednoducho nič nedialo. Jej hrdinka je emancipovaná mladá žena, ocitajúca sa v citovej kríze po veľkom sklamaní. So samozrejmosťou sebe vlastnou používa cudzie veci a osvojuje si právo rozhodovať o osude druhých, sama sa však vo vlastných citoch nevyzná a pociťuje rozpaky zo svojho vzťahu k malému Eugenovi. Irma mohla rovnako dobre študovať psychológiu ako byť upratovačkou, toto povolanie je skôr prostriedkom autorky na nájdenie Nelly či načrtnutie ďalších osudov. Pre nášho čitateľa je okrem iného zaujímavé sledovať pracovnú náplň švajčiarskej upratovačky (čo všetko a ako dôkladne musí vykonávať), no i životný štýl protagonistky (ako zdravo a nezdravo žiť). Moserová sa nám prihovára aj cez zdanlivo všedné reálie pre nás ešte stále nedosiahnuteľného sveta (hoci) upratovačiek...

Preložila Elena Diamantová